Myšlienka novej expedičnej výpravy s Tatrou sa zrodila v hlave Jiŕího Stöhra – jedného z členov expedície Lambaréné. Tá začala v roku 1968, kedy sa osem študentov vydalo s upravenou Tatrou 138 na humanitárnu cestu do Afriky. S Tatrou vtedy precestovali viac ako 35 000 km.
Písal sa rok 1984, Tatra mala vo výrobe nový typ 815 a vedeniu kopřivnickej automobilky sa predstava diaľkovej propagačnej jazdy ich nového produktu páčila. Napriek počiatočnému nadšeniu sa táto cesta dala presadiť len pod podmienkou minimálnych nákladov. Tatra mala jazdiť z krajiny do krajiny, kde by ju členovia expedície zviditeľňovali a robili tak fabrike reklamu. Nepočítalo sa ani s nákladmi na ubytovanie, všetci mali žiť v nadstavbe upravenej do podoby veľkého karavanu. V roku 1986 sa nakoniec zišli vedúci predstavitelia Tatry Kopřivnice, Filmového štúdia Barandov a Zväzu československých dramatických umelcov a projekt Tatra okolo sveta odsúhlasili.
Úprava Tatry 815 pre expedičné účely nebola len otázkou zručností, ale aj patričnej hrdosti na nový typ kopřivnického auta. Nie je preto prekvapením, že expedičnú Tatru vybavili len tým najlepším, čo v tom čase mali k dispozícii. Základ tvorila sériová Tatra 815 VE 25 208 6×6.1 s nosnou centrálnou rúrou a výkyvnými polonápravami. Na jej pohon slúžil vzduchom chladený desaťvalec T3–929–30 (s valcami do V/90°) s objemom 15,8 l, výkonom 208 kW/283 k a max. krútiacim momentom 1010 Nm pri 1400 ot./min.
